Slávna herečka, menej známa vynálezkyňa
Životný príbeh o Hedy Lamarrovej v jedinečnej knihe.
Vydavateľstvo Lindeni ponúka čitateľom silný román Jediná žena v miestnosti, založený na pravdivom príbehu ženy, ktorú mnohí poznali ako herečku Hedy Lamarrovú. Je to tiež príbeh o mladej židovke vyrastajúcej v Rakúsku, ktorá očarí bohatého a mocného muža.
Friedricha Mandla opantala dokonalým telom a krásnou tvárou, jej myseľ však ako mnohí iní veľmi podcenili.
Ako mladá, nádejná herečka z Viedne raz po jednom divadelnom predstavení dostáva kyticu ruží od ctiteľa, ktorý je majiteľom fabriky na výrobu zbraní. Nazývajú ho „Obchodníkom smrti“. Napriek tomu Hedy jeho ponuku na sobáš prijíma a stáva sa manželkou, ktorej život s Fridrichom Mandlom je oveľa nebezpečnejším balansovaním na visutom lane, než si vedela predstaviť. „Netúžil, aby ma ostatní počuli, ale rozhodne chcel, aby ma videli.“
Postava Hedy je hlavnou rozprávačkou v príbehu, ktorý znie až neuveriteľne, a pritom je pravdivý. Kapitoly sú pomerne krátke, čím dej plynie rýchlo a prirodzene. Čitateľa nič neruší a časovo postupuje medzi životom herečky a neskôr manželky rakúskeho podnikateľa, ale tiež predvojnovými udalosťami v Európe.
Kľúčovými sa stanú udalosti po občianskej vojne v roku 1934 v Rakúsku, kedy hrozí nepriateľstvo zo strany Nemecka. Hitler a Mussolini chcú zvrátiť nezávislosť Rakúska. Ako to ovplyvni život Hedy? Fridrich Mandl a jeho prívrženci, ktorí spoza opony dozerali na osud krajiny už roky, sa obávali, že ak zaváha nezávislé Rakúsko, oni prídu o moc.
Treba povedať, že samotná kniha sa číta celkom ľahko, nechýbajú zaujímavé dialógy a kľúčové postavy. Román má dve časti, zatiaľ čo jej prvá polovica sa venuje životu mladej manželky Hedy Mandlovej, ktorý je plný blahobytu, zahraničných ciest a večierkov a odohráva sa zväčša v Európe, teda v Rakúsku. Druhá polovica sa geograficky presunie do Kalifornie, do filmových štúdií v Hollywoode, kedy si hlavná hrdinka zmení meno na Hedy Lamarrovú. Tam sa totiž presťahuje ako znovuzrodená herečka..
Internetový magazín idnes.cz o Hedy Lamarrovej píše: „Celkom za oceánom natočila 18 filmov a najčastejšie sa na plátne ukazovala v rolách zvodných cudziniek s tajomným nemeckým prízvukom. Hlavu pre ňu strácali nielen diváci, ale i kolegovia – medzi jej milencov patril napr. Charlie Chaplin, Marlon Brando, majiteľ automobilky Fiat Gianni Agnelli či spisovateľ Erich Maria Remarque.“
Žena dvoch tvárí
Hedy mala len 19 rokov, keď sa vydala za najbohatšieho muža v Rakúsku. Z talentovanej viedenskej herečky sa musela zmeniť na dokonalú hostiteľku. Nebola to ľahká úloha, ale ako dokázala hrať svoju rolu v divadle, naučila sa to aj v živote. Ako bohatá manželka si na bohatých viedenských večierkoch vypočula o plánoch a problémoch tretej ríše, ktorým rozumela viac, než by ktokoľvek predpokladal.
Obetovala svoju slobodu aj hereckú kariéru na to, aby sa podriadila vôli manžela, ktorý k nej nebol vždy dobrý. Práve naopak, zahŕňal ju príkazmi čo má kedy robiť a ako sa má správať Kým by sa stala, keby Fritz Mandl nikdy neprišiel na predstavenie Sissi?
Bola si Hedy Mandlová vedomá novej roly, ktorú jej ponúkol najbohatší muž v Rakúsku, ktorá mohla byť už navždy?
Hlavná postave v knihe Jediná žena v miestnosti často rozmýšľa nad dobrom, ktoré môže vykonať, keď pomôže udržať Rakúsko mimo pazúrov jeho fašistických susedov. Práve preto si ju čitateľ celkom rýchlo obľúbi. Nechýba jej bystrosť, prezieravosť a ani odvaha. Na druhej strane si uvedomuje reálnu bezmocnosť ženy, ktorá dôverne pozná zákulisie plánov vývojárov zbraní, zahraničných politikov či vojenských veliteľov. Dokáže takúto prekážku zdolať? Chvíľami v nej čitateľ môže vidieť hrdinku aj obyčajne-neobyčajnú ženu.
Od filmového plátna k vedeckému priekopníctvu
Čo však čitateľa najviac v knihe priťahuje, je moment, kedy sa z nádhernej hollywoodskej ikony stáva priekopníčka vynálezu v bojoch počas druhej svetovej vojny. O aký prístroj v boji proti nepriateľovi pôjde? Aby som vás nepripravila o čitateľský zážitok, odporúčam vám prečítať si práve túto knihu – Jediná žena v miestnosti. Divili by ste sa, že je to niečo, čo dnes považujeme za úplnú samozrejmosť a ktoré sčasti vychádza z vynálezu Hedy Lamarrovej.
Autorka Marie Benedict vo svojich záverečných poznámkach dodáva:
„Pripadá mi, že Hedy, jej história a vynález majú ešte väčšiu symbolickú hodnotu. To, že sa na niekoľko desaťročí z veľkej miery úplne stratil – alebo odignoroval – jej podiel na vytvorení prístroja, ktorý zmenil svet, odráža všadeprítomné vytláčanie žien a ich prínosov na okraj záujmu, čo je problém nielen historický, ale aj moderný.“
Keby boli ľudia ochotní nazrieť za masku „jedinej ženy v miestnosti“ a uvidieť osobu, čo sa pod ňou skrývala, možno by zazreli ženu, ktorá dokáže veľké veci. A to nielen na filmovom plátne.
„Bola som jediná žena v miestnosti, jediná pestrá farba uprostred mora tmavých oblekov.“