Flora, buď odvážna.
Flora má amnéziu, nepamätá si nič dlhšie ako niekoľko hodín, ani svojich priateľov, ani pokyny rodičov, ani svoju situáciu. Jedného dňa však pobozká chlapca, ktorého by nemala.
Pamätá si to. A to je jediná spomienka, ktorá jej zostala v pamäti.
On však odišiel.
Čoho všetkého je schopné mladé sedemnásťročné dievča, ktoré sa bezhlavo zaľúbilo?
Jedna spomienka Flory Banksovej je naozaj nevšedný príbeh, ktorý je napísaný nevšedným štýlom. Autorka stavila na pohľad Flory, čomu je teda aj prispôsobený výber jazykových prostriedkov, čo teda neraz môže pôsobiť chaoticky a aj nekultivovane (rozumej: nie sme zvyknutí na takýto štýl vyjadrovania).
Celá kniha zachytáva myšlienkové pochody Flory, ktoré sa nevyhýbajú opakovaniu a niekedy aj logickosti, ale presne tento štýl je taký zaujímavý a veľmi čitateľný. Čitateľ od knihy neočakáva veľa, pretože nevie, čo ho čaká, keďže ani anotácia ho nenavedie na tú správnu cestu, ako sa bude dej vyvíjať. Preto dúškami prijíma všetko, čo príde. Najskôr je všetko v akejsi hmle, stratené a chaotické, ale potom sa všetko začne vyjasňovať a rôzne tajomstvá začínajú sa predierať na povrch.
Táto kniha je o odvahe, spomienkach, láske, životných udalostiach, priateľstve, rodičovstve, súrodencoch a o smrti či priblížení sa k nej. Zároveň je aj o klamstvách, liekoch, zmene priorít, ukazuje nám to, čo sa môže stať, ak chceme mať kontrolu nad niekoho životom, ale aj to, ako nie všetko je také, ako na prvý pohľad vyzerá.
Autorkin štýl rozhodne nesadne každému, zo začiatku som mala s knihou aj ja problém, pretože akoby dej sa točil iba na jednom mieste a nevyvíjal sa. Na konci sa však čitateľ dozvie všetky dôvody tohto bludného kruhu a dokonca objaví aj východ z neho.
Kniha vyšla v slovenskom preklade už v roku 2017, no myslím si, že jej pointa zaujme nejedného čitateľa aj teraz. Nie je to len taký klasický tínedžerský román, ktorý vám prinesie príbeh dokonalej lásky v zlých časoch či v zlých podmienkach. Skôr autorka stavila na to, aby recipient sa nad knihou a životnými osudmi postáv zamyslel, precítil ich pocity, zažil ich životy, pochopil rozhodnutia a veril v (pomyselný) šťastný koniec, keď sa rozhodnú protagonisti zobrať život do vlastných rúk.