Obraz Nežnej revolúcie v alternatívnej histórii
Mornštajnová zmenila československé dejiny vo svojej najnovšej knihe Listopád.
Česká autorka Alena Mornštajnová a jej romány patria medzi najobľúbenejšie a najčítanejšie nielen v Čechách, ale aj na Slovensku. V roku 2013 debutovala románom Slepá mapa. O dva roky neskôr jej vyšla kniha Hotýlek.
Ale predovšetkým románom Hana sa Alena Mornštajnová dostala do povedomia čitateľov. Kniha bola preložená do štrnástich jazykov a získala niekoľko ocenení. Jej štvrtý román Tiché roky sa stal víťazom čitateľskej ankety Kniha roka.
Najnovším románom Listopád autorka načrela do žánru alternatívnej histórie a spracovala tému Nežnej revolúcie.
V rozhovore pre Denník N na otázku, kedy jej tento motív na knihu napadol, Alena Mornštajnová odpovedala: „O tejto téme som rozmýšľala pomerne dlho, pretože každému z nás občas napadne, čo by bolo keby ku zmene v roku 1989 nedošlo. Prekvapilo ma, že sa tejto témy nikto nechopil. Hovorila som si, že to nie je úplne téma pre mňa. Ale keď od revolúcie uplynulo 30 rokov a stále to nikto nespracoval, rozhodla som sa, že to skúsim.“
Trestom bolo rozdelenie rodiny
Román Listopád je príbehom obyčajnej rodiny, ktorá bola po novembrových protestoch rozdelená. Hlavnou hrdinkou je Mária Hajná, ktorú kvôli účasti na demonštráciách uväznia a odsúdia na dvadsať rokov väzenia.
Mária vie, že svoje deti už možno nikdy neuvidí. Alebo sa možno raz opäť stretnú. Len na inom mieste a v inom čase. Jej najväčším trestom bolo rozdelenie rodiny.
V druhej dejovej línii autorka rozpráva príbeh mladistvej Magdalénky, ktorú zoberú jej rodičom a umiestnia ju v detskom domove, ktoré nazývajú aj „ozdravovna“. Tam vychovávajú a pretvárajú české deti podľa komunistického vzoru správneho člena socialistickej spoločnosti.
Autorka následne tieto dva príbehy prepojí. Vytvorí medzi nimi neviditeľné puto. Spája ich viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Nesloboda a strach, aj takto mohol vyzerať život po novembri ´89
Listopád je predovšetkým dojímavou knihou. Dokáže zasiahnuť obzvlášť citlivého čitateľa. Je to zároveň aj realistický, ba dokonca až tvrdý obraz spoločnosti, v ktorej aj naďalej prekvital socializmus. Ide samozrejme len o alternatívne zobrazenie udalostí po roku 1989.
Núti nás zamyslieť sa nad tým, aký by bol náš život, ak by po Nežnej revolúcii dopadlo všetko inak. Komunizmus by neskončil a my by sme skončili za železnou oponou. Ovládaní štátom, podriadení strachu.
Autorka tým možno chcela vyjadriť toto: Aby sme si mohli lepšie predstaviť, ako by vyzeral život v zemi ovládanej armádou. Život bez slobody. Neustále v strachu. A v strehu pred donášačmi.
„Nesloboda bola cena, ktorou zaplatila za pochybnú istotu, že pokiaľ sa prispôsobí, štát sa o ňu postará. Ako pán o psa priviazaného k búde.“
Spoločnosť sa tak rozdelila na tých, ktorí rozhodovali a tých, ktorí poslúchali. Kto sa nehodlal prispôsobiť. Skončil vo väzení. Ako Maja. Alebo zmizol, ako jej manžel Joska. Znie to zvrátene a hlavne nesprávne. Ale aj takto to mohlo dopadnúť, ak by komunisti v ´89 vyhrali.
Našťastie sa tento príbeh nestal.
Román Listopád je napísaný úprimne, ale i citlivo. Autorkin talent sa potvrdil aj v jej piatej knihe. Časť deja tvoria listy, ktoré píše hlavná hrdinka Maja svojej malej dcére Lenke. Tie ju držia pri živote nejako prežiť väzenie.
Kniha Listopád sa tak stala najočakávanejšou knihou, najmä v susednom Česku. Ale svojich verných si našla aj u nás, na Slovensku.
„Alena Mornštajnová napísala strhujúci a dojímavý román, ktorý sa našťastie nestal. V rôznych podobách sa však dodnes odohráva v mnohých miestach na svete.“