SLNEČNICE- Sarah Winman

O láske vo všetkých jej podobách

V knihe Slnečnice sa za obrazom slávneho umelca skrýva príbeh o nenaplnenej túžbe.

Britská spisovateľka Sarah Winman vo svojom románe Slnečnice podáva obraz o dvoch ľudských životoch, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali. Je to ten tip knihy, v ktorej musíte čítať aj medzi riadkami. Autorka v nej citlivým spôsobom vykreslila osamelosť, lásku, stratu. Táto kniha je výnimočná v mnohých smeroch – v témach, ktoré rozoberá na základe životov hlavných postáv Ellisa a Michaela, v emóciách, ktoré sa dostávajú čitateľovi takmer na každej strane a v poetickom príbehu, ktorý doznieva aj po dočítaní knihy. 

Aj keď román Slnečnice nemá kapitoly ani priamu reč, jednotlivé časti sú občas chronologicky oddelené konkrétnym miestom a rokom. Sú tam len dve miesta – Oxford a Francúzsko. 

Ellis a Michael sa stretnú, keď majú dvanásť. Michaela opustila mama a po otcovej smrti sa presťahuje do Oxfordu, kde býva Ellis, syn Dory a Leonarda. Medzi nimi vzniká nezvyčajné priateľstvo, počas ktorého zažívajú veselé aj smutné epizódy vo svojom živote. 

Je to o obraze či o ľuďoch? 

Prv ako začne samotný príbeh Ellisa a Michaela, jedného dňa mama jedného z chlapcov vyhrá v tombole obraz. Toto má byť zaujímavý začiatok knihy? Áno, presne to je ono! Ide o maľované slnečnice Vincenta van Gogha (samozrejme ide o reprodukciu). Vincent van Gogh považoval slnečnice za symbol svetla, obnovy a zdravia, preto ich použil aj pri dekorovaní stien vo svojej spálni. 

Slnečnice sú v celej dejovej línii. Ellisova mama ten obraz jednoducho zbožňovala, ba priam uctievala. Autorka to vykreslila v knihe takto: 

Stávalo sa, že pred obrazom nečakane zastavila. Nech v tej chvíli vravela či robila hocičo, v prítomnosti žltej odrazu všetko prerušila. Maľba bola jej útechou. Jej inšpiráciou aj spovedníkom. Vravela: Ten obraz som ja.“ 

Román Slnečnice sa delí na Ellisove a Michaelove rozprávanie deja. Celé to pôsobí jednoducho, nekomplikovane, všetko pomaly plynie. Michael a Ellis sa zoznamujú navzájom, najprv ako chlapci, až kým sa z nich nestanú muži. Ich cesty sa na čas rozdelia, keď sa Ellis ožení so sympatickou Annie. Vlastne tento príbeh by mal byť o nich troch – Ellisovi, Michealovi a Annie. Michael sa však z ich životov nečakane vytratí. To správanie postáv sa môže zdať trochu zvláštne, ale zakázaný cit je práve prekážkou v ich žití. 

Potom prichádza rad na Michaelove podanie príbehu a tu je tá časť, ktorá sa dosť ťažko číta. Michael sa totiž stará o vážne chorého priateľa a v jeho rozprávaní je cítiť toľko smútku, až vás z toho občas bolí srdce. 

Po stopách Van Gogha 

V lete 1888 keď Van Gogh netrpezlivo očakával príchod svojho priateľa Gauguina do Arles, namaľoval päť plátien slnečníc ako výzdobu do Žltého domu. Tieto obrazy sú takmer celé namaľované žltou farbou, ktorá pre umelca znamenala šťastie, pretože mu symbolizovala slnečný svit a teplo Provensálska. 

V knihe Slnečnice nasleduje časť o Francúzsku, ktorá dusivú atmosféru v knihe prelomí a my máme pri čítaní pocit, že sa to zlepšuje, že prichádza nádej pre Michaela, aj pre Ellisa. Lebo obidvaja niekoho stratili. 

Michael prichádza na juh Francúzska, medzi domy z kameňa, levanduľové polia a olivové háje. Van Goghove tmavozelené cyprusy sa vypínajú k oblohe. Úlohu dovolenkára po čase vymení za prácu v hoteli. Akoby chcel čo najviac predlžiť svoj pobyt vo Francúzsku. 

Je to také príjemné čítanie. Autorka nám tie tienisté stránky príbehu vynahradila svetlými. Ak keď Slnečnice nemajú veľa strán, za to majú nezameniteľnú atmosféru. A na konci doslova cítite to ticho. 

Začítajte sa do Slnečníc, poetického románu o živote a hlbokom priateľstve. 

Zdieľať :

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *