Poznáme sa takmer polovicu našich životov. Videla som ťa usmiateho, sebaistého a blažene šťastného. Videla som ťa zlomeného, zraneného, bezradného. No nikdy som ťa nevidela takéhoto. Učil si ma hľadať krásu. V temnote, v skaze, vždy si našiel svetlo. Neviem, akú krásu nájdem tu, aké svetlo. No pokúsim sa. Urobím to pre teba. Lebo viem, že ty by si to pre mňa urobil.
Kniha Stratené svetlo je dojímavým rozprávaním hlavnej hrdinky Lucy, ktorej slová sú venované výhradne jednej osobe – a to jej veľkej láske Gabrielovi. Lucy a Gabe sa spoznali na vysokej škole, v deň, na ktorý Američania nikdy nezabudnú – 11. septembra 2001. Napriek tomu, že celé mesto je v hlbokom smútku a zdesení po páde Dvojičiek, Lucy a Gabe opantaní láskou zabúdajú na okolitý svet. Ich životné cesty sa však rozídu v momente, keď sa Gabe rozhodne ísť za svojím snom stať sa fotoreportérom a vyšlú ho na Stredný Východ, zatiaľ čo Lucy ostáva v New Yorku.
Táto kniha je vnútornou spoveďou hlavnej hrdinky Lucy, v ktorej odhaľuje všetky svoje vnútorné pocity, svoje trápenia a nádeje. Stojí však pred dôležitým rozhodnutím. Jej voľba ovplyvní celý jej budúci život. Spomína na to, čo ju doposiaľ viedlo na jej ceste, od prvého zvláštneho dňa, keď sa stretla s Gabom, až dodnes.
Miestami pripomínala Zápisník jednej lásky od Nicolasa Sparksa. Je cestou dvoch ľudí, ktorých cesty sa rozišli úplne iným smerom. Aj keď ich delia celé kontinenty, ich srdcia spája akési nepopísateľné puto, rozmýšľajú rovnako, bojujú so sebou samým rovnako, milujú rovnako.
To robí láska. Človek ma pri nej nekonečný pocit sily, akoby bol celý svet stvorený iba preňho, akoby mohol dosiahnuť čokoľvek a každý deň zažívať zázraky.
Tento román v mnohom prekvapil aj vďaka hlbokým myšlienkam, ktoré autorka použila a vsadila do deja, s každou pribúdajúcou kapitolou spoznávame nielen Luciin osobný život, ale tiež jedinečný rozprávačsky talent autorky Jill Santopolovej. Je vidieť, že má rada literatúru, poéziu a tieto vlastnosti dáva jednej z postáv, keď častokrát cituje Shakespeara a iné historické hry.
Ak si možno myslíte, že je to len jeden z množstva románov pre ženy, ktorých záver sa dá ľahko uhádnuť, opak je pravdou, záver a celkové rozuzlenie tohto románu vás v mnohom prekvapí, rovnako ako zaskočil aj mňa pri jeho čítaní. Aj keď autorka počas ubiehajúcich strán v knihe čo to naznačí, všetko do seba zapadne až v závere. Preto sa máte na čo tešiť, kniha vás zaujme atraktívnym prostredím, sympatickými postavami, prinúti vás porozmýšľať nad tým, čo by ste robili, ak by ste boli na mieste hlavných postáv, či by ste niektoré ich rozhodnutia zmenili, ak by sa toto dialo vo vašom živote.
Niekedy robíme rozhodnutia, ktoré sa nám zdajú správne, ale neskôr, s odstupom času vidíme, že sme spravili chybu. Niektoré rozhodnutia sú však správne aj pri spätnom pohľade.
Okrem iného si pri čítaní mnohí z nás uvedomia, že niektoré situácie zažívame aj my, že niektoré pocity sú nám dôverne známe, že Luciin a Gabov život nie je pre nás až taký neznámy, že väčšina z nás už raz v živote zažila lásku, ktorá bola pre nás životne dôležitá, zažila aj sklamania a podrazy, ako aj zlomové momenty, keď sme stáli na pomyselnej križovatke ciest a museli sme sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vydáme.
Aj keď sa toto všetko môže javiť ako bežný román o láske, verte že takým obyčajným nie je. Kniha, pri ktorej si po každodennom zhone oddýchnete a ocitnete sa v živote hlavných postáv, je to ten typ knihy, ktorej myšlienky si musíte postupne zapisovať, lebo ich ozvena vo vás ostáva aj po jej dočítaní.